Právní stát

24. 08. 2023, 04:50

Nepredstaviteľné sa zrejme stane skutočnosťou: Slovensku budú vládnuť smeráci alebo progresívci

Barbara Zmušková

Šesť týždňov pred voľbami to vyzerá iba na dva scenáre. Buď sa do čela krajiny vrátia zberatelia korupčných obvinení alebo hnutie, ktoré sa pred tromi rokmi nedostalo do parlamentu a teraz môže byť v koalícií, ktorá mu okresá jadro vlastnej ideológie.

Progresívne Slovensko môže viesť slovenskú vládu. Na úspech to vyzeralo už v roku 2019, len aby následne stroskotali na vlastnej poctivosti a tesne sa nedostali do parlamentu. Kto sa to nebojí zakríknuť, to už musí uznať. Ak má po voľbách vzniknúť proeurópska a prozápadná vláda, viesť ju môžu iba progresívci.

Alternatíva sa zdá byť ešte nemysliteľnejšia. Iba päť rokov po tom, ako státisíce ľudí kráčali v uliciach a skandovaním vyhnali Roberta Fica z premiérskeho kresla, sa do neho môže s úsmevom od ucha k uchu vrátiť.

Progresívna vlna

926 hlasov. Toľko ďalších hlasov by v roku 2020 stačilo Progresívnemu Slovensku na to, aby sa dostalo do parlamentu. Zisk 6,97 percenta, aj keď lepší než u viacerých iných strán, volebnej koalícií so stranou Spolu nestačil. PS/Spolu sa totiž rozhodli ísť do volieb poctivo a vystaviť sa zvýšenému sedempercentnému kvóru.

Nikto to nepovažoval za problém, prieskumy im ukazovali stabilne nad desať percent. Ak by urobili to isté, čo strana OĽANO Igora Matoviča, a iba si premenovali stranu na PS/Spolu, boli by vo vláde. V tej, ktorá ihneď musela začať riešiť pandémiu koronavírusu. Vo vláde Matoviča a jeho atómoviek. V nepopulárnej vláde, ktorej posledný premiér Eduard Heger bude rád aj za tri percentá na štátny príspevok.

Výsledok volieb do veľkej miery určí osud menších strán

Progresívne Slovensko sa otriaslo. Najskôr fungovalo pod vedením Ireny Bihariovej a neskôr v čele s podpredsedom europarlamentu Michalom Šimečkom. Získalo jediného poslanca Tomáša Valáška, ktorý k nim prebehol zo strany Za ľudí, ktorú opustil aj jej líder, bývalý prezident Andrej Kiska. Stranu Spolu ponechalo snahe o vzkriesenie apetítu po nudnom konzervatívnom centrizme.

Nebyť vo vláde sa ukázalo byť výhodnou pozíciou, aspoň čo sa preferencií týka. Progresívne Slovensko sa nevzdalo svojich liberálnych hodnôt a neštítili sa poslať do popredia kvír političku, ktorá bojuje za pre všetkých a práva pre dúhové rodiny. Chodia na Pride, bojujú za uvoľnenie prísnej marihuanovej politiky, za interrupčnú tabletku, zmenu definície znásilnenia na základe súhlasu, tranzície na základe sebaurčenia.

Šimečkova lodička

Istý čas sa zdalo, že tieto liberálne názory budú postup progresívcov limitovať. S poľutovaním je potrebné skonštatovať, že výmena predsedníčky za predsedu sa v preferenciách odrazila pozitívne. Slovensko, ani voličská základňa progresívcov, sa necítili pripravení na rómsku premiérku.

Preferencie začali rásť a zatiaľ sa nezastavili. Okrem progresívnych hodnôt začalo hnutie posilňovať tím aj o známych environmentálnych aktivistov, rešpektované tváre boja proti korupcií, odborníkov a odborníčky na zdravotníctvo alebo verejné financie.

Oproti poslednej kampani sa tiež oveľa viac sústredia na informovanie o vlastnom jadre. Ľudia si s predsedom Šimečkom môžu ísť zabehať, pokecať v bratislavskej kaviarni alebo dokonca si zasúťažiť v krčmovom kvíze, kde treba vedieť, ako sa volá jeho pes. V roku 2020 Progresívne Slovensko neúspešne hľadalo hlasy v každej jednej slovenskej dedine (doslova každú osobne navštívili), tentokrát radšej cestuje do zahraničia, odkiaľ hnutie reálne aj volia.

Čtěte také: Suchá radosť z Čaputovej úradníckej vlády

V roku 2020 sa nešťastne pokúsili o americký filibuster, keď obsadili rečnícky pultík, voličom sa však nepáčila estetika, keďže sa pri ňom odfotili len v ponožkách. Tentokrát svoju „silly goofy mood“ presmerovali na TikTok, kde sa ponožky hejtujúci volič tak ľahko nenájde.

Michal Šimečka a jeho tím pre sociálne médiá vplával na TikTok na malej lodičke, a odvtedy tamojšie vody brázdi bez škrupúľ. „Mišo z Progresívneho Slovenska“ kupuje lístky na Taylor Swift, vžíva sa do kože Barbie a zisťuje, že by ho triediaci klobúk zaradil do Chrabromilu. Progresívne psíky, alebo PSíky, vám zase cez obrazovku urobia „volebný ňuf test“. Toto je Progresívne Slovensko, ktoré by vyhralo, ak by volili iba mladí.

Za jediné vážnejšie zaváhanie sa zatiaľ dá označiť iba výrok jedného z expertov progresívcov. V televíznej debate upozornil na to, že Slovensko má na pomery EÚ nadpriemerne vysoké dôchodky k svojmu HDP. Štatistickej zaujímavosti sa chytil Smer, ktorému sa do povedomia voličov podarilo rozšíriť zdanie, že progresívci chcú znížiť dôchodky. To síce nechcú, majú však za sebou lekciu, že nie všetky fun facty je vhodné hovoriť do mikrofónu.

V komentároch pod príspevkami Progresívneho Slovenska na Facebooku sa napriek tomu postupne začínajú objavovať starší ľudia, dôchodcovia s profilovkami s vnúčatami, ktorí nechŕlia nenávisť voči menšinám, ale vyjadrujú podporu progresívcom. Jav, ktorý sa len rok dozadu zdal byť v slovenskom kontexte nemožný.

S kým?

Momentálne sa Progresívne Slovensko pomerne pohodlne udržiava na druhom mieste, iba tesne za Smerom. Časť percent sa dá objasniť oslabením druhej strany s liberálnymi hodnotami, Sloboda a Solidarita. Saska prebrala Babišovho marketéra a atakuje mediálny priestor jedovatou zelenou, bosými nohami a prísľubom libertariánskej revolúcie.

Povalenie druhej vlády sa však Richardovi Sulíkovi, ktorý by už možno radšej šiel na dôchodok na svojom austrálskom ranči, vracia v nízkych preferenciách. Tie tancujú na hranici piatich percent. V roku 2020 Progresívne Slovensko doplatilo aj na to, že sa voliči rozutekali „zachraňovať“ menšie strany, ako je SaS, KDH alebo Za ľudí. Obávali, že PS/Spolu nebudú mať s kým skladať vládu. Slovenský volič sa nebojí dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, takže je možné, že takúto stratégiu zvolí znovu. Dá sa však očakávať, že skúsenosť z volebného sklamania mnohých odradí od podobného altruizmu.

Výsledok volieb teda do veľkej miery určí osud menších strán. Spájanie sa na prozápadnej časti politického spektra nepodarilo, takže o voličskú priazeň bojuje viacero strán, ktoré sa do parlamentu vôbec nemusia dostať. Máme tu Kresťansko-demokratické hnutie, ktoré nepôjde do žiadnej vlády, ktorá by chcela presadiť čo i len registrované partnerstvá. Sme rodina, ktorej šéf rád s trans ženami flirtuje, ale ešte radšej im obmedzuje práva.

Smer momentálne nemá dosť vysoké preferencie na to, aby mohol vládnuť. Iba dve strany zatiaľ nevylúčili povolebnú spoluprácu s Ficom.

Obyčajní ľudia Igora Matoviča, ktorí . Mimochodom, OĽANO tento rok našlo svoju stratenú cnosť a išlo do volieb ako trojkoalícia, takže tiež budú potrebovať sedem percent, aby uspeli. Ak sa im to podarí, do parlamentu prídu s Katolíckou úniou, ktorej hlavná agenda je zákaz interrupcií. Ak to nevyjde, všetky strany budú mať aspoň vlastný štátny príspevok.

Dva a pol percenta si zatiaľ z koláča uberajú Demokrati (kedysi Spolu) pod vedením bývalého premiéra Eduarda Hegera, ktorí pravdepodobne nezískajú dostatočnú podporu ani na to, aby dostali spomínaný štátny príspevok.

No a potom je tu Hlas, ktorý sa prepadol na tretie miesto a pravdepodobne sa z neho už nevyhrabe. Peter Pellegrini nahradil Fica na premiérskej stoličke, potom ho opustil a chcel ho aj do tretice poraziť – vo voľbách. Nemastnosť a neslanosť však už Slovákom nie je pochuti. Slováci sa boja príchodu “tých zlých” a budú voliť “tých dobrých”, ktorí ich pred nimi ochránia. To platí rovnako, či už sa rozprávame o voličoch Smeru alebo Progresívneho Slovenska.

Ak chce Šimečka vládnuť, bude potrebovať čo najviac z týchto strán. Možno aj úplne všetky. Koaličná zmluva, ktorá bude výsledkom rokovaní, bude pravdepodobne obsahovať zákaz otvárania „kultúrno-etických tém“, čo konzervatívni politici ihneď začnú porušovať. Vzniknúť tak môže vláda progresívcov, ktorá bude všetko, len nie progresívna. A to je ten lepší scenár.

Ficov ďalší úsmev

Smer momentálne nemá dosť vysoké preferencie na to, aby mohol vládnuť. Iba dve strany zatiaľ nevylúčili povolebnú spoluprácu s Ficom. Ide o Republiku, teda krajne pravicovú stranu, ktorá vznikla odtrhnutím od hnutia Mariána Kotlebu, právoplatne odsúdeného za šírenie hitlerovskej symboliky. Ficovi na ospravedlnenie Republiky úplne postačí argument, že sa jej predstavitelia stretli so zmäteným predstaviteľom protifašistického odboja. Druhá strana pre možnú spoluprácu je tiež nacionalistická Slovenská národná strana. Tiež nemá od krajnej pravice ďaleko.

Fico svojich fanúšikov láka útokmi na Ukrajincov, proti „zvrátenej ideológii“ a „chorej fantazmagórii“, ktorou je podľa nich LGBT+ komunita, najmä transrodoví ľudia.

Ficovi by tiež mohol presvedčiť Pellegriniho, že mu vie ponúknuť viac. Netreba zabudnúť, že existujú svedkovia, ktorí hovoria, že líder Hlasu prevzal 150-tisíc eur v krabici od šampanského. Fico tvrdí, že všetky podozrenia a obvinenia, ktoré sa vzťahujú na členov jeho strany, sú kriminalizáciou opozície. Je teda logické, že ak prevezme vládu on, všetky tieto „porušenia právneho štátu“ prestanú.

Škrtom cez rozpočet koalícii Smer-Hlas-Republika-SNS môže byť nedávne vyhlásenie Uhríka, že chce do štyroch rokov zorganizovať referendum o vystúpení z NATO. Fico aj Pellegrini tvrdia, že to je pre nich za čiarou. Ako však povedal Uhrík, tieto vyhlásenia môžu byť len snahou hrať sa „na pekných“.

Dva scenáre

Aj tu sú na stole dva scenáre. Ten prvý je, že by Smer pokračoval v tom istom, čo robil počas svojich doterajších vlád. Pripomeňme si: Robert Fico, Robert Kaliňák a Tibor Gašpar boli obvinení zo založenia zločineckej skupiny. Mali využívať svoju moc na získavanie špiny na politických oponentov. Kaliňáka s Gašparom obvinili z korupcie. Obvinenie za podplácanie má na krku aj bývalý člen Smeru, Peter Žiga, ktorý je stále v predsedníctve Pellegriniho Hlasu.

Ficova politická stratégia vždy spočívala v dvojtvárnosti. Na domácej pôde útočil na Brusel a Sorosa, v zahraničí bol za štandardného moderného politika. Jeho správanie občas vyrušilo jeho progresívnu európsku frakciu sociálnych demokratov, ako keď v roku 2015 šíril hnev voči ľuďom na úteku.

Za vládu s fašistami by o miesto v tejto frakcii mohol prísť. Ľavicové strany však v najbližších eurovoľbách čaká prehra. Nedá sa teda vylúčiť, že sa európske vedenie strany uspokojí s prísľubom, že bývalí kotlebovci sú v Republike polepšení.

Čtěte také: Pád a vzestup Roberta Fica: Vydá se Slovensko na podzim maďarskou cestou?

Smer svojich fanúšikov láka útokmi na Ukrajincov, proti „zvrátenej ideológii“ a „chorej fantazmagórii“, ktorou je podľa nich LGBT+ komunita, najmä transrodoví ľudia. Je otázne, do akej miery mu voliči dovolia po voľbách na tieto reči zabudnúť. Pre Fica by bolo výrazne jednoduchšie vrátiť sa k predchádzajúcej stratégií rozdávania sociálnych balíčkov, čo je koniec-koncov to najdôležitejšie, na čom ľuďom na Slovensku záleží.

Reálny je však aj scenár, že v procese začal svojim rečiam naozaj veriť, a po voľbách sa pokúsi ukončiť podporu Ukrajine a na európskej úrovni bude využívať slovenské právo veta na zrušenie akýchkoľvek ďalších sankcií voči Rusku. Aj tie existujúce treba pravidelne obnovovať, k čomu EÚ potrebuje aj slovenský hlas.

Prehra Roberta Fica v roku 2020 bola potupná. Ak sa znovu dostane do premiérskeho kresla, možno si tam svoje miesto bude chcieť poistiť. V týchto voľbách pravdepodobne ústavnú väčšinu nezíska, aj bez tej má však mnoho nástrojov, ako nakloniť voličov svojím smerom. Začať sa dá médiami, napríklad štátnou podporou spriatelených médií, odkúpením sympatizujúcich médií podnikateľmi alebo zmenou vedenia tých verejnoprávnych.

So štedrým rozdávaním by to v ďalších voľbách mohlo znovu vydať aj na ústavnú väčšinu. A tam už sa dá pracovať s exekutívnymi právomocami a so zložením Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval o prípadných právnoštátnych pokleskoch. To je scenár, ktorého sa boja Slováci, ktorí sa teraz pýtajú, ako na Slovensku zachrániť demokraciu.

Možno je to nerealistický a prehnaný scenár. Európska únia možno postupne posilní svoje nástroje na ochranu právneho štátu tak, že sa maďarské prepadnutie do neliberálnej demokracie neoplatí nikomu, kto má záujem o akékoľvek, či už poctivé alebo nepoctivé, čerpanie eurofondov.

Voliči demokratov prežili Spojené štáty pod Trumpom, slovenskí susedia zvládajú žiť pod Orbánom. Mladé Poľky, aj keď bohužiaľ nie všetky, prežívajú pod režimom strany Práva a spravodlivosť. A Slovensko sa možno už o dva mesiace bude musieť znovu naučiť žiť pod Ficom.

Barbara Zmušková

Více článků od autora